Tvorba Martiny Bozóky predstavuje pozoruhodnú syntézu štrukturálnej abstrakcie a gestickej maľby – dvoch výrazných polôh moderného a súčasného výtvarného jazyka. Ide o vizuálny dialóg medzi hmotou a pohybom, medzi trvácnosťou a okamžitosťou, medzi tichou silou minerálu a dynamikou tanečného kroku.

V raných fázach jej tvorby dominovalo budovanie povrchu prostredníctvom hmotných vrstiev, pigmentových nánosov a reliéfnych štruktúr, ktoré niesli introspektívny charakter a haptickú prítomnosť. Tieto obrazy pôsobili ako vizuálne denníky vnútorných procesov – pomalé, vrstvené, meditatívne. Neskôr autorka plynulo prešla k energickejšiemu prejavu, v ktorom do popredia vstúpilo intuitívne gesto, výrazová línia a rytmus farebných akcentov.