Beáta Škvarková – objavený talent, ktorý BEAUTIFUL ART gallery uviedla do sveta sakrálnej maľby

Autorka: Beáta Škvarková
Názov: Svätá Mária
Rozmer: 120 × 80 cm
Technika: olej na plátne
Rok: 2025
Vznik diela: počas súkromných výtvarných hodín (diaľková kombinovaná forma) v programe BEAUTIFUL ART gallery pod odborným vedením umelca Didiera Le Mara. Námet Svätej Márie zvolil zámerne Didier Le Mar, aby mohol cielene koordinovať jednotlivé hodiny, zadania a korekcie tak, aby viedli k tomuto konkrétnemu sakrálnemu výsledku.

1. Kompozícia a ikonografia

Dielo Svätá Mária je koncipované ako klasický mariánsky typ „Mater Dolorosa / Mater Orans“ – postava Panny Márie v poprsí, s rukami zopätými v modlitbe. Beáta Škvarková situuje figúru centrálne, mierne posunutú nad geometrický stred formátu, čím dáva tvári a rukám absolútnu vizuálnu dominantu.

Postava je po pás, zobrazená frontálne, no hlava je jemne sklonená nadol a mierne k jednej strane. Tento subtilný naklon hlavy je kľúčovým kompozičným gestom: vyjadruje pokoru, vnútorné sústredenie a stíšenú bolesť, ale bez patetického výrazu.

Ikonografické prvky:

• Holubica v ľavom hornom rohu – odkaz na Ducha Svätého; jej diagonála smerom k hlave Márie vytvára symbolický vzťah „zostupujúcej milosti“.

• Gloriola okolo hlavy – dvojitá aureola (vnútorný svetlý kruh a okolo neho intenzívne ružovo-biele žiarenie) zdôrazňuje mariánsky svätostný status.

• Hviezdy v pozadí – drobné krížové hviezdice rozmiestnené na ružovom poli pripomínajú mariánsky titul „Hviezda morská“, zároveň rozbíjajú plochu pozadia rytmizovaným sakrálnym ornamentom.

• Ľalie v pravom dolnom rohu – klasický symbol čistoty, panenstva a duchovnej nehy, ikonograficky pevne spojený s Pannou Máriou.

Celá kompozícia je vedená v pomerne striktnom osovom symetrickom režime (postava, ruky, gloriola), ktorý sa jemne narúša diagonálou holubice a vertikálou kvetov. Vzniká tak harmonický, kontemplatívny obraz – nie dramatická scéna, ale sakrálna ikona pokoja.

2. Farebnosť a svetelná dramaturgia

Farebná paleta diela je mimoriadne charakteristická pre rukopis Beáty Škvarkovej – spája emocionálne nasýtené pozadie s tlmenejšou, realisticky modelovanou figúrou.

Pozadie

Ružové pozadie prechádza z intenzívnejšieho tónu pri okrajoch k jemnejšiemu, svetlejšiemu tónu v okolí hlavy. Okolo glorioly sa ružová mieša s bielou a naznačuje svetelné pulzovanie – akoby Mária stála v jemnej žiari. Ružová tu neplní dekoratívnu, „sladkú“ funkciu, ale je emocionálnou farbou: spája v sebe nežnosť, materinskú lásku aj jemnú bolesť.

Postava

Mariánsky modrý plášť je riešený v bohatej škále modrých valérov: od tmavších, takmer atramentových tieňov až po jasnejšie, svetlé prechody. Na okrajoch plášťa prebieha zlatistý lem, ktorý jednak odkazuje na tradičné ikonografické spracovanie, jednak vytvára elegantnú farebnú hranicu medzi siluetou a pozadím.

Ručne maľované šaty pod plášťom sú v svetlom, krémovo-bielom tóne s jemnou zvislou textúrou, ktorá naznačuje plisovanie či jemnú látku. Pleťové tóny sú teplé, mierne zosadené – nejde o idealizovanú porcelánovú pleť, ale o mäkké, ľudské, mierne stmavené valéry, čo pridáva postave na zemitosti a pravdivosti.

Svetlo

Svetlo v diele nie je fyzikálne jednotné – má ikonografický charakter. Najsilnejšie svetelné zóny:

• gloriola okolo hlavy,

• horná časť tváre a mostík nosa,

• vnútorné plochy rúk,

• okvetné lístky ľalií,

• drobné odlesky na holubici.

Tým vzniká svetelný reťazec spájajúci hlavu, ruky, holubicu a kvety – všetko nositeľov duchovného významu. Zvyšok figúry (plášť, spodná časť tela) je udržiavaný v mäkšom, utlmenom svetle, aby nerušil túto sakrálnu hierarchiu.

3. Technicko-maliarsky rozbor

Tvárová modelácia

Tvár Svätej Márie je maľovaná v mierne idealizovanom, no psychologicky presvedčivom tvare. Beáta Škvarková využíva:

• mäkkú, plynulú modeláciu čela, nosa a líc,

• jemné, ale presné tiene okolo očí a v očnicovej jame,

• citlivé tónovanie v oblasti úst a brady.

Oči sú zatvorené, ale ich anatomická stavba je stále jasná – horné viečka majú presnú šírku, mihalnice sú naznačené len veľmi jemne, aby neodvádzali pozornosť. Zatvorené oči posúvajú výraz do roviny vnútornej modlitby, nie vonkajšieho kontaktu s divákom.

Tvár nesie typickú rukopisnú črtu Beáty Škvarkovej: mierne predĺžené proporcie a zjemnený ovál, ktorý dodáva postave zduchovnenosť a lyrickosť.

Ruky

Ruky v geste modlitby sú jedným z technicky najnáročnejších motívov. Palce a prsty sú modelované objemovo, s viditeľnou znalosťou anatómie – kĺby, články a nehtové platničky sú naznačené, no nie preexponované.

Ruky nesú valérový prechod od svetla na hornej časti až po mäkké tieňe medzi prstami. Aj tu je prítomná rukopisná anomália: prsty sú mierne predĺžené a zjemnené, čo podporuje duchovnosť, eleganciu a krehkosť postavy.

Drapéria

Plášť a šaty sú budované v niekoľkých vrstvách olejomaľby:

• spodná vrstva – širšie, modelačné ťahy definujúce základný objem,

• vrchné vrstvy – glazúry a polopriesvitné prechody, ktoré vytvárajú dojem hlbky materiálu.

Záhyby plášťa rešpektujú gravitáciu a anatomické členenie tela. V oblasti hrudníka a predlaktí sú záhyby zhustené, v spodnej časti sa viac rozlievajú – vzniká rytmus, ktorý postavu opticky stabilizuje a zároveň ju dynamizuje.

Ľalie a holubica

Ľalie v pravom dolnom rohu sú maľované s citom pre botanický detail, no stále v sakrálnej štylizácii. Biele kvety s jemne nazelenalým tieňovaním a žltými piestikmi vytvárajú optickú protiváhu modrého plášťa; zároveň ich vertikála vyvažuje kompozíciu.

Holubica je zobrazená v náznaku letu, s roztiahnutými krídlami. Je maľovaná v svetlých tónoch s jemným šedým tieňovaním, aby si udržala vizuálny odstup od bielej glorioly. Pohyb krídiel smeruje diagonálne k hlave Svätej Márie – vzniká tak ikonografický tok milosti.

4. Psychologická a duchovná interpretácia

Psychologické jadro diela spočíva v vnútorne sústredenom postoji Svätej Márie. Zatvorené oči, sklonená hlava, zopäté ruky a jemná, takmer melancholická línia úst vytvárajú obraz hlbokej modlitby.

Duchovný rozmer možno čítať v niekoľkých vrstvách:

1. Modlitba za svet / diváka – Mária nie je obrátená k nejakému konkrétnemu zjaveniu; jej modlitba je univerzálna. Divák má pocit, že vstupuje do intimity, ale nie je rušivým elementom – jej modlitba ho zahrňuje bez toho, aby naňho upierala pohľad.

2. Materinská neha – ružové pozadie, jemný ovál tváre a hladká pleť vyžarujú láskavosť a prijatie. Ide o obraz, pri ktorom divák môže prežiť pocit „som prijatý, aj so svojou slabosťou“.

3. Ticho a pokoj – v obraze niet žiadneho dramatického výjavu. Celá expresia je stiahnutá dovnútra. Napätie sa neodohráva v geste, ale v neviditeľnom vnútornom dialógu. To presne korešponduje s tým, čo Beáta Škvarková v rozhovoroch opisuje ako túžbu po pokoji a posolstvo „všetko bude v poriadku“.

4. Vertikálny duchovný tok – holubica (Duch Svätý), gloriola, hlava, modliace sa ruky a ľalie vytvárajú symbolickú vertikálu medzi nebom a zemou. Mária je mediátorkou: prijíma milosť a odovzdáva ju smerom dolu – k svetu, k divákovi.

Obraz tak funguje ako kontemplačná ikona: nevyžaduje interpretáciu, ale pozýva k stíšeniu. Jeho psychologická prospešnosť spočíva v schopnosti navodiť pocit bezpečia, prijatia a duchovného objatia.

5. Rukopisné zvláštnosti Beáty Škvarkovej v tomto diele

V obraze Svätá Mária sú veľmi čitateľné rukopisné anomálie, ktoré Didier Le Mar u Beáty Škvarkovej identifikoval a cielene rozvíja:

1. Zduchovnené proporcie – mierne predĺžený ovál tváre, jemnejšie prsty, drobné zjemnenia v oblasti krku a brady. Tieto odchýlky od prísnej anatómie dávajú postave lyrickosť a sakrálnu vznešenosť.

2. Dominancia tváre a rúk – aj pri zatvorených očiach je tvár výrazovo dominantná; ruky nie sú „príveskom“, ale rovnocenným duchovným centrom. Je zjavné, že Beáta Škvarková má prirodzený cit pre psychológiu gest.

3. Emocionálne pozadie – výber ružovej a práca s jej tónovými prechodmi sú typickým prejavom jej videnia farby ako nositeľa emócie. Pozadie nie je neutrálny priestor, ale aurické pole, ktoré komunikuje s figúrou.

4. Mäkké kontúry – línie plášťa, tváre a rúk sú jemné, „dýchajúce“, bez tvrdých rezov. Tento prístup zjemňuje celú scénu a posilňuje pocit nehy.

5. Jemná ornamentálnosť – drobné hviezdičky, zlaté lemy, rytmus lístkov ľalií – to všetko vytvára nenápadnú ornamentálnu vrstvu, ktorá obohacuje povrch diela bez toho, aby ho zmenila na dekoratívny objekt.

Tieto prvky tvoria základ autorského rukopisu Beáty Škvarkovej, ktorý sa – práve vďaka sústredeným súkromným hodinám – nevyhladil do akademického priemeru, ale kultivoval do osobitého, zapamätateľného štýlu.

6. Kontext súkromných hodín a miesto diela v tvorbe

Obraz Svätá Mária vznikol – rovnako ako Archanjel Michael – v rámci súkromných výtvarných hodín v BEAUTIFUL ART gallery, kde Didier Le Mar cielene koordinuje zadania tak, aby smerovali k sakrálnym dielam s hlbokým psychologickým a duchovným rozmerom.

Toto dielo možno označiť za jedno z kľúčových mariánskych obrazov Beáty Škvarkovej, ktoré:

• potvrdzuje jej orientáciu na sakrálnu tématiku,

• demonštruje schopnosť zvládnuť veľký vertikálny formát,

• ukazuje jej rukopisné kvality – prácu s tvárou, rukami, farbou pozadia a symbolickou ikonografiou,

• a patrí medzi najlepšie práce, aké Beáta Škvarková doposiaľ vytvorila, pričom vzniklo výlučne v rámci súkromných hodín pod systematickým vedením.

V kontexte pripravovanej výstavy a stálej expozície v BEAUTIFUL ART gallery predstavuje Svätá Mária dielo, ktoré jasne ukazuje, aký potenciál má rozvíjajúci sa talent, keď je vedený cieľavedomou, ale citlivou pedagogikou a keď sa rukopisné zvláštnosti nepovažujú za chybu, ale za základ budúcej autorskej identity.

Autorka: Beáta Škvarková
Názov: Archanjel Michael (prípravná kresba)
Technika: kresba na papieri
Rozmer: A2
Rok: 2025
Vznik diela: v rámci súkromných výtvarných hodín BEAUTIFUL ART gallery pod vedením umelca Didiera Le Mara, ako systematická prípravná štúdia k veľkoformátovej olejomaľbe Archanjel Michael, pričom námet aj dramaturgiu postupu zvolil zámerne Didier Le Mar tak, aby mohol cielene koordinovať celý proces výučby k výslednej maľbe.

1. Charakter diela a kontext vzniku

Táto kresba predstavuje komplexnú prípravnú štúdiu k olejomaľbe Archanjel Michael (120 × 80 cm). Nejde o voľnú skicu, ale o plnohodnotnú, premyslenú kompozíciu na úrovni samostatného diela.

V pedagogickom procese súkromných hodín zohráva kresba dvojitú úlohu:

• je analytickým cvičením – overenie proporcií, anatómie, drapérie, štítu, krídiel a svetelného konceptu,

• a zároveň autorskou laboratóriou – miestom, kde Beáta Škvarková precizuje psychologický výraz archanjela ešte pred vstupom do farebnej maľby.

Didier Le Mar zvolil námet Archanjela Michaela práve preto, že v sebe spája figurálnu náročnosť, sakrálnu ikonografiu a výrazný duchovný obsah. Táto kresba je tak kľúčovým medzistupňom: ukazuje, ako sa rozvíjajú schopnosti Beáty Škvarkovej v „čiernobielom“ médiu pred tým, než prejde k vrstvenému oleju.

2. Kompozícia a ikonografia

Kompozícia je v zásade identická s finálnou olejomaľbou, avšak v kresbe je ešte zreteľnejší konštrukčný charakter:

• Archanjel je zobrazený v polopostave, mierne pootočený, so štítom predsunutým smerom k divákovi.

• Krídla vytvárajú široký oblúk, ktorý rámuje hlavu a trup; spolu s gloriolou tvoria silnú vertikálno-radiálnu štruktúru.

• V spodnej časti kompozície figúra splýva s drapériou a naznačeným oblakom – archanjel je ukotvený do svetelno-oblačného priestoru, nie do konkrétnej krajiny.

Ikonograficky je kresba už plne čitateľným obrazom ochrancu a strážcu:

• Štít – dominantný prvok v popredí – signalizuje obranu, nie útok.

• Gloriola a svetelné lúče – zdôrazňujú nadprirodzený, svätostný charakter bytosti.

• Krídla – potvrdenie anjelskej identity; ich oblúk vytvára optické „objatie“ diváka.

Kresba tak už v prípravnom štádiu nesie skutočný sakrálny charakter, nie je len anatomickým cvičením.

3. Svetlo a valér (tónová stavba)

V kresbe je všetka informácia zredukovaná na valér (tón svetla a tieňa). To umožňuje presne sledovať, ako Beáta Škvarková rozmýšľa o svetle, ešte pred vstupom do farby.

Kľúčové body:

• Najsvetlejšie miesto – gloriola a oblasti tváre (čelo, mostík nosa, vrch líc). Tým sa tvár stáva prirodzeným centrom pozornosti.

• Stredné valéry – krídla, rúcho, časť hrudníka; tieňovanie je tu stavané postupným vrstvením šrafúr.

• Najtmavšie valéry – vnútro štítu, hlbšie záhyby drapérie, tiene pod bradou a v očnicovej jame.

Autorka využíva plynulú tónovú gradáciu – od mäkkých, rozťahaných tieňov v pozadí až po husto vrstvené šrafúry v najtmavších oblastiach. Výsledkom je plastický, priestorový obraz, kde svetlo pôsobí ako ikonografická energia, nie ako dramatický scenický efekt.

Gloriola je budovaná systémom koncentrovaných kruhov a radiálnych línií:

• vnútorný svetelný kruh je takmer biely,

• okolo neho prstence jemne tónovaných šrafúr,

• z nich vybiehajú svetelné lúče, ktoré sa rozplývajú smerom k okrajom formátu.

Táto štruktúra glorioly je v kresbe mimoriadne precízna a ukazuje, ako starostlivo si Beáta Škvarková pripravila neskorší svetelný efekt v maľbe.

4. Línia, štruktúra a kresbová technika

Kresba stojí na dialógu medzi línou a šrafúrou.

Línia

• Kontúry tváre, rúk, štítu a krídel sú vedené jemne, bez tvrdého obrysu – často ide o tzv. „stratené línie“, kde kontúra prechádza do tieňa.

• V niektorých miestach (okraj štítu, okraj glorioly) je línia mierne zosilnená, aby definovala tvar a optickú hierarchiu.

Toto „dýchajúce“ vedenie kontúr je typickou rukopisnou črtou Beáty Škvarkovej – figúra nepôsobí ako obkreslený tvar, ale ako živý, organický objem.

Šrafúra a textúra

• Tvár a krk – jemná, hustá šrafúra v krátkych ťahoch, ktorá buduje hladkú, jemnú textúru pokožky.

• Drapéria – dlhšie, smerovo organizované šrafúry sledujú smer záhybov, čím podporujú dojem toku látky.

• Štít – koncentrovaný, krúživý spôsob šrafovania, ktorý vytvára dojem drsnej, kovovej plochy; tón je tu najhutnejší.

• Krídla – drobné, rytmicky radené ťahy naznačujú štruktúru peria, bez prehnanej detailnosti.

Štruktúra celej kresby je tak zložená z mnohých vrstiev; miestami vidno jemné prepisovanie, korekcie a prehustenie šrafúr – čo je prirodzený znak pracovnej štúdie, nie sterilného akademického „čistopisu“.

5. Psychologický a duchovný rozmer

Aj ako prípravná kresba nesie toto dielo silný psychologický náboj.

Pohľad archanjela je otvorený, priamy, bez karikatúrnej tvrdosti. Oči sú vybudované presne – dúhovka, zrenica, jemné tieniky na viečkach – čo umožňuje, aby pohľad pôsobil vnímavo a hodnotiaco, nie prísne. Vidieť tu rukopisnú anomáliu Beáty Škvarkovej: oči sú mierne dominantnejšie než by vyplývalo zo striktnej akademickej proporcie, čím sa stávajú nositeľom duchovnej intenzity.

Výraz tváre je kombináciou:

• tichej rozhodnosti,

• jemnej melanchólie,

• empatického pochopenia.

Štít medzi archanjelom a divákom funguje v kresbe možno ešte silnejšie než v maľbe – tmavý valér vytvára robustnú bariéru, za ktorou stojí pokojná tvár ochrancu. Psychologicky tak kresba komunikuje: „niekto stojí medzi tebou a tým, čo ťa ohrozuje“.

Kresba zároveň pôsobí mierne surovejšie, „surovo pravdivejšie“ než maľba – vidno drobné škrabance, vrstvenie a námahu ruky. To posilňuje dojem autentického, neidealizovaného zápasu – nielen duchovného (boj dobra a zla), ale aj umeleckého (boj o formu, proporciu, výraz).

6. Pedagogická funkcia štúdie a vzťah k olejomaľbe

Ako prípravná kresba k olejomaľbe má toto dielo významnú pedagogickú a procesnú funkciu.

V rámci súkromných hodín Didier Le Mar využil kresbu na:

• overenie kompozičnej architektúry – proporcie medzi hlavou, trupom, štítom a krídlami,

• precizovanie psychologického výrazu – kým v maľbe už autorka pracuje s farbou, tu má možnosť sústrediť sa výlučne na tvar, valér a mimiku,

• analýzu materiálov – kov, látka, perie musia byť rozlíšené len valérom a štruktúrou šrafúr,

• nastavenie svetelnej dramaturgie – kde budú na maľbe najvyššie svetlá, kde padnú tiene, ako bude vyzerať gloriola.

Z didaktického hľadiska je práve táto kresba dôkazom, že súkromné hodiny nie sú len „kurzom“, ale cieľavedome vedeným ateliérovým procesom: každé ďalšie štádium (kresba → olej) nadväzuje na predchádzajúce a systematicky ho rozvíja.

Pri porovnaní s olejomaľbou Archanjel Michael vidno, že:

• kresba je o čosi priamočiarejšia, hrubšia v textúre – nesie „pracovné teplo“ procesu,

• maľba nadväzuje na túto pevne vystavanú kostru a pridáva farebný symbolizmus a jemnú idealizáciu,

• psychologický výraz tváre zostáva veľmi blízky – čo svedčí o tom, že práve v kresbe bol definitívne nájdený.

7. Rukopisné zvláštnosti Beáty Škvarkovej v kresbe

V tejto štúdii možno jasne identifikovať rukopisné črty, ktoré sa potom prenášajú aj do maľby:

1. Intenzívny pohľad – oči ako psychologický stred diela.

2. Jemne predĺžené proporcie – tvár a prsty mierne idealizované, zduchovnené.

3. Mäkké kontúry – hranica medzi figúrou a pozadím nie je ostro „vyrezaná“, ale prirodzene prechádza.

4. Rytmická šrafúra – najmä v krídlach a drapérii; šrafúra nie je mechanická, ale má rytmus a živý pohyb.

5. Valérový dôraz na štít – tmavá masa štítu ako protiváha svetelnej glorioly, čo je veľmi silný kompozičný a symbolický kontrast.

Práve v kresbe sú tieto anomálie najčitateľnejšie – farba ich v maľbe zjemní, ale základný rukopis zostáva.

Táto prípravná kresba Archanjel Michael je preto nielen technickou predštúdiou, ale aj samostatným, veľmi hodnotným dielom, v ktorom možno čítať celý proces: od hľadania proporcií a výrazu až po formovanie osobitého sakrálneho rukopisu Beáty Škvarkovej pod vedením Didiera Le Mara.

Vyjadrenie mentora – Didier Le Mar

k tvorbe a umeleckému potenciálu Beáty Škvarkovej

Keď som v roku 2025 prvýkrát uvidel práce Beáty Škvarkovej, nestál predo mnou „hotový umelec“, ale skôr tichý, introvertný talent, ktorý dlhé roky vznikal mimo akejkoľvek scény. Práve táto neokázalá, vnútorná poloha ma zaujala viac než formálne parametre kresieb. Zachytil som u nej schopnosť pozerať sa na človeka nie ako na súbor znakov, ale ako na prítomnosť – to je kvalita, ktorú nemožno naučiť, iba kultivovať.

V rámci súkromných hodín v BEAUTIFUL ART gallery som preto s Beátou Škvarkovou nezačal „od tabule“, ale od toho, čo je v nej už prítomné: od citlivosti k tvári, gestu a sakrálnemu priestoru. Námety Archanjela Michaela a Svätej Márie som zvolil zámerne – ako skúšku, či unese figurálnu náročnosť, ikonografickú zodpovednosť aj duchovný význam zároveň. Výsledné olejomaľby a prípravné kresby ukázali, že tento výber nebol prehnane ambiciózny.

Na Beátinej tvorbe si cením predovšetkým spôsob, akým pracuje. Jej postavy nemajú teatrálne grimasy; hovoria veľmi jemne, ale pritom nezameniteľne. Oči archanjela, zatvorené viečka Svätej Márie či gestá rúk v modlitbe nie sú ilustráciou dogmy – sú vizuálnym záznamom vnútorného stavu, ktorý autorka reálne prežíva. V tom vidím jej najväčší potenciál: dokáže v obraze zadržať emocionálne napätie bez lacného dramatizmu.

Ako mentor vnímam aj jej špecifický rukopis: mierne idealizované proporcie, mäkké kontúry, valérom budovanú plastickosť a výrazný cit pre sakrálnu atmosféru. Tieto „anomálie“ som sa vedome rozhodol nerozptyľovať akademickými korekciami – naopak, považujem ich za zárodok autorskej osobitosti, ktorú má zmysel ďalej prehlbovať. Technika sa dá doplniť, no vlastný vizuálny jazyk je dar, ktorý neslobodno zadusiť školskou uniformitou.

Zároveň však musím otvorene povedať, že výtvarný rast nie je len otázkou talentu. Je to dlhodobá skúška charakteru. Naše hodiny prebiehajú v kombinovanej, prevažne diaľkovej forme; vyžadujú vysokú mieru vnútornej disciplíny, schopnosť pracovať samostatne a niesť zodpovednosť za rozpracované diela. Pri Beáte Škvarkovej pozorne sledujem, či si túto línu udrží – či zostane spoľahlivá, dochvíľna, sústredená, či jej emočné výkyvy nezačnú narúšať kontinuitu práce.

Práve v tomto bode som „v tvorivom očakávaní“. Vkladám do nej veľkú dôveru – nie iba ako pedagóg, ale aj ako umelec, ktorý v jej sakrálnych motívoch cíti prísľub budúcej zrelosti. Ak sa jej podarí skrotiť vnútorné nálady tak, aby zostali palivom tvorby, nie prekážkou štúdia, môže sa v najbližších rokoch vyprofilovať na autorku, ktorá bude schopná prinášať duchovné obrazy s reálnym energetickým účinkom na diváka.

Beátu Škvarkovú nevnímam ako účastníčku ďalšieho kurzu, ale ako osobnosť v procese formovania. Má v sebe kombináciu citlivosti, vnútornej zraniteľnosti a odhodlania, ktorá – ak sa správne nasmeruje – dokáže prerásť do plnohodnotnej umeleckej identity. Mojou úlohou nie je ju formovať „podľa vzoru“, ale vybudovať taký technický a mentálny základ, aby unesol rast jej vlastného jazyka a duchovného rukopisu.

Do Beáty Škvarkovej vedome vkladám očakávanie, že sa z nej môže vyvinúť autentická umelecká osobnosť so svojím sakrálnym svetom a jasne rozpoznateľnou výtvarnou rečou. Všetko však bude závisieť od toho, ako sa rozhodne pristupovať k sebe a k svojmu talentu – či si udrží disciplínu, húževnatosť a ochotu ísť ďalej aj v momentoch únavy a pochybností. Ak túto vnútornú zodpovednosť unesie, som presvedčený, že jej diela budú mať potenciál dotýkať sa diváka nielen vizuálne, ale aj energeticky a duchovne.

Didier Le Mar
profesionálny umelec, mentor a odborný garant
súkromných výtvarných hodín v BEAUTIFUL ART gallery 

copyright © 2025 ARTTEO magazín. Všetky práva na tento text a použitý fotomateriál sú vyhradené a tvoria výhradné duševné vlastníctvo ARTTEO magazínu. Akékoľvek ďalšie použitie je možné len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa.